Vytlačiť
Prečítané: 2827x

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Už dlhšie som sa zaoberal myšlienkou vytvoriť vyrezávanú sochu, reliéf, totem. Tá doba nastala vtedy, keď som sa oboznámil výdobytkom modernej doby , ako počítač a internet. Ako začiatočník som nadšene surfoval po rozličných stránkach, až keď som objavil to, čo som hľadal. Zaujal ma drevený vyrezávaný totem, ale nie v tej podobe na ktorý sme boli zvyknutí vidieť v indiánskych mayovkách, ale ten náš, európsky. Je rozšírený v tej časti Rumunska, ktorú obýva maďarská menšina. Je to drevený vyrezávaný náhrobný stĺp - kopjafa. Každý vyrezávaný symbol niečo znamená je zrkadlom a dušou človeka, pre ktorého je venovaný. Samozrejme  vyjadruje  aj cit a zručnosť rezbára. Nebudem písať o symboloch, lebo je to moc obšírne. Koho táto téma zaujíma, nech si klikne  na (www.kopjafa.hu) nájde tam pekné video s praktickou ukážkou aj s odborným výkladom. Po dlhšom hľadaní som natrafil pod naším vinohradom na vhodný agát, ktorý vyschol na koreni. Len som to ja   myslel, že je suchý, opak sa ukázal pri spracovávaní. Nehovoriac o tom, že ako neskúsený rezbár vybral som najtvrdšie drevo, čo som aj potom neskoršie  oľutoval, ale iného materiálu nebolo. Po vypílení na jeseň, na gátri sa zrovnal do formy hranola. Zhobľovaním mi pomohol K. Kováč vo svojej dielni. Vlastné práce som začal cez zimu po niekoľkonásobnom prezretí videa na internete, kde som videl celý postup výroby od kreslenia, hrubovania až po vyrezanie jednotlivých symbolov. Medzitým som zistil, že moje úbohé amatérske, rezbárske náradie nebude stačiť na túto náročnú prácu. Od rezbárskeho odborníka z Maďarska, som si objednal sadu rôznych dlát, zakúpil rozličné rezacie a brúsiace náradie a k tomu potrebný materiál, čo ma stálo tiež nemalé peniaze. Naivne som myslel, že všetko pôjde tak ľahko, ako som to videl na videu, ale mýlil som sa. Musel som sa správne naučiť natočiť dláto do uhla, smer a spôsob rezania, trvalo mi to trochu viac času, ale zvládol som to. Na vyrezávaní som pracoval od zimy až do leta, vždy keď som mal čas a chuť. Medzitým sa drevo ešte viac vysušilo a začalo praskať aj pukať. To mi robilo ďalší problém, ako to odstrániť vytmelením. Postupom času som získal viac zručnosti a dielo začalo nadobúdať svoj tvar. Vyrobil som aj dve drevené lavice a k tomu veľký stôl z dreva, prírodných tvarov, aby ladil s okolím, kde budú osadené  a budú slúžiť na odpočinok pre tých, ktorí našu obec navštívia. Ako dobrá príležitosť bola na osadenie deň našich hodov na sv. Helenu patrónky nášho kostola. Ja vždy hovorím, že najlepšie hody sú mechenické. Prečo? Je leto, teplo, sú prázdniny, husacina a hlavne už niekedy aj burčiak. To tak mimochodom som spomenul na odľahčenie. Po dohode s odborným posúdením nášho pána farára ThLic. Š. Rácza PhD. A s jeho súhlasom, že i keď sa jedná o kalvínsky symbol, ale keď je tam umiestnená kovová tabuľa s dvojjazyčným textom, ktorá zobrazuje sv. Helenu s krížom, môže to akceptovať a prisľúbil ho požehnať práve v deň hodov po sv. omši. Samozrejme som súhlasil, aj sa potešil, že moja snaha a námaha dostala takú poctu a bude pripomínať pre ďalšie generácie, zmysel a tradíciu našich hodov, ako aj uctievanie sv. Heleny patrónky nášho kostola.                            

PS: Len mi vadí umiestnenie detského ihriska, tak ako je teraz. Pôvodne podľa projektu a odsúhlasení bolo plánované smerom za vahadlovú studňu, kde je teraz voľné priestranstvo. Všetko to teraz pôsobí stiesneným a nahusteným dojmom a pritom miesta bolo dosť.

 

Zoltán Fülöp