Vytlačiť
Prečítané: 3241x
Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Keď tieto riadky bude čitateľ čítať, Nový rok už bude za nami a vianočné sviatky, ktoré sme očakávali a potom oslávili, sa tiež pominuli. Možno téma o čom  píšem, pre voľakoho bude neaktuálna. V predošlom čísle Spravodaja bola by zase predčasná.   Aj napriek tomu som sa rozhodol, že i tak tento článok napíšem. Týka sa to práve  osláv vianočných sviatkov. Čitateľovi chcem priblížiť históriu Vianoc a čo s nim súvisí. V 4.storočí Vianoce  boli zavedené namiesto osláv pohanskej slávnosti zimného slnovratu (22.december).Vianoce spolu s Veľkou nocou patria medzi hlavné kresťanské sviatky. Sú to najmä sviatky pokoja a lásky. V dnešnej dobe sa k ním pridali aj  mieru. Obsahom sviatku je narodenie Ježiša Krista, Božieho Syna. Deň pred sviatkom sa zachováva prísny pôst, ktorý sa ukončí v kruhu rodiny pri Štedrovečernom stole. Na stôl sa položí zapálená sviečka a všetci sa spolu pomodlia. Podávala sa tradične kapustnica s hríbami, niekde šošovicová polievka, vianočné pupáčky a v posledných rokoch k tomu pribudla aj smažená ryba – kapor. Na stole nesmelo chýbať jablko, orechy a samozrejme vianočné oblátky, ktoré sa jedli s medom a cesnakom. Taktiež sa dodržiavali miestne zvyky a povery. Samozrejme k vianočnému koloritu patrili aj koledníci, ktorí chodili od domu k domu a svojimi vinšami a spevom spestrili vianočnú idylu. Po večeri sa krátko pomodlilo a poďakovalo sa  Bohu, ktorý im to doprial. To už bol signál pre deti, ktoré sa rýchlo rozbehli k vianočnému stromčeku, kde každý našiel svoj darček, ktorý im priniesol Ježiško. Tento zvyk pribudol až za  novodobia. Štedrý večer sa ukončil  polnočnou omšou. Ozdobený vianočný stromček patril  neodmysliteľne k vianočným sviatkom, ktorý prví začali používať v Nemecku v polovici 17.stročia. Neskôr sa rozšíril aj do iných štátov. Koncom 18. storočia a hlavne v 19.stroročí. V 20. storočí sa začali dávať pod stromček  aj darčeky. Na začiatku sa ozdoboval  vianočný stromček orechmi, jablkami a papierovými a drevenými ozdobami. Neskoršie pribudli aj sklenené gule v rozličných farbách a na vrchol betlehemská hviezda, alebo špicatá pika. Na stromčeku nesmeli chýbať prskavky a sviečky, ktoré neskoršie nahradili elektrické. Ako sladkosti sa vešali zabalený kockový cukor v pozlátku, ktorý tiež postupne nahradili salónky a kolekcie. V dnešnej dobe sú na stromčeku  rozličné blikajúce LED lampy. Tento pekný symbol Vianoc po Troch kráľoch sa postupne ubúdajúcimi sladkosťami  rozobral. K Vianociam neodmysliteľne patrí aj pieseň Tichá noc. Táto najznámejšia a najobľúbenejšia pieseň prvý raz zaznela 24.12. 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu. Text napísal miestny rakúsky farár Jozef Mohr v roku 1816. Hudbu k nemu skomponoval až o 2 roky neskôr Franz Gruber, miestny organista, za jednu noc. Nakoľko organ v  kostole bol nefunkčný, prvým hudobným doprovodom bola gitara. Napriek obavám, že v tej dobe gitara nepatrila k elegantným nástrojom, už pri prvom prednese zanechala na poslucháčov nesmierny dojem. Pravda je, že gitarový doprovod bol nezvyčajný, ale aj napriek  tomu pieseň rýchlo  zľudovela a je neodmysliteľnou súčasťou  vianočných  sviatkov a polnočnej omše. Medzičasom ju preložili do 300 jazykov. Bez tradičnej Tichej noci, ktorej nežný nápev pripomína  sneženie či zvonenie si dnes mnohí Vianoce nevedia ani predstaviť.
                                                                            

(zdroj:  wikipédia.)     Zoltán Fülöp